Veterinárna ambulancia
Nové Mesto nad Váhom

Uši

S čistením vonkajšieho zvukovodu a ušnice by sa malo začať už u šteniatka vo veku 4 – 5 mesiacov a to z dôvodu hygienického ako aj „tréningového“. Čím skôr si pes na tento úkon zvykne, tým lepšie. Frekvencia čistenia uší je individuálna v závislosti od plemena, osrstenia, množstva chĺpov vo zvukovode, prekonaných chorôb kože a uší. Všeobecne možno povedať, že čistenie uší 1x do mesiaca je u väčšiny psov dostačujúce. Čistenie uší je najlepšie prevádzať komerčne vyrábanými ušnými vatovými tyčinkami a preparátmi určenými na čistenie uší u zvierat.
ucho Vlastný postup je nasledujúci: mierne skloníme psovi hlavu dolu ľahkým tlakom na nos, ľahko natiahneme ušnicu dozadu a nahor – tým sa nám zvukovod dostatočne sprístupní na prehliadnutie a vyčistenie. Aplikujeme čistiaci roztok, masírujeme zvukovú trubicu cez kožu (sprevádzané je to typickým mľaskaním), tekutina sa takto dostane do kontaktu s ušným mazom, rozpustí ho a vydezinfikuje sliznicu pokrývajúcu zvukovú trubicu. Potom pomocou vatovej tyčinky vytrieme ucho do sucha. Nevýhodou použitia olejčeka je nerozpustenie ušného mazu, väčšia pracnosť a po nedokonalom vyčistení do sucha, znemožnenie prístupu vzduchu ku sliznici a možnosti vzniku zápalu. Nevýhodou komerčných prípravkov je možné podráždenie sliznice, ale veľkou výhodou je ľahká manipulácia pri čistení. Čistenie ucha na sucho rozhodne nedoporučujeme, pretože hrozí nebezpečenstvo podráždenia a odretia sliznice.
K starostlivosti o uší patrí i vytrhávanie chlpov z ušnice a vertikálneho zvukovodu. Ideálne trhanie je 1x za 2 - 3 týždne vytrhnúť pár chĺpkov. Dôvodom pre toto opatrenie je fakt, že vytrhanie veľkého množstva chlpov naraz môže spôsobiť silné podráždenie a opuch sliznice, kde potom vzniká zápal. Záverom je potrebné upozorniť, že v prípade sčervenania ušnice, nahromadeného veľkého množstva mazu, pri výtoku hnisu, pri klepaní hlavou, obtieraní uší o koberec, bolesti na dotyk uší nie je vhodné čistiť ani vytrhávať chlpy z uší v domácom prostredí. V týchto prípadoch je na mieste navštíviť veterinára, ktorý celé ucho starostlivo vyšetrí a rozhodne o ďalšej liečbe.

Pazúriky

Pazúriky si mačka a pes väčšinou stačia obrúsiť sami. Nebezpečenstvom je len piaty prst na hrudných končatinách.
O spôsobe starostlivosti o pazúriky je dobré sa poradiť s veterinárom, ktorý vám poradí optimálne skracovanie pazúrikov.

Análne vačky

Análne vačky sú pachové žľazy v oblasti konečníka, ktoré slúžia k značkovaniu teritória.
Väčšinou sa vyprázdňujú bez problémov spolu s odchodom trusu, alebo pri obtieraní zadočka o rôzne predmety. Môže však dôjsť k zamedzeniu odchodu sekrétu týchto žliaz. Potom si váš kamarát začína nadmerne olizovať oblasť konečníka, sadá si a jazdí zadočkom po zemi (tzv. sánkovanie), obtiera sa o rôzne predmety, škrábe sa. Dôsledkom týchto úkonov býva u psa zápal kože v oblasti ritného otvoru. Už pri prvých príznakoch je potrebné navštíviť veterinára. Žľazy sa môžu podľa inštrukcií veterinára vytláčať, ale v niektorých prípadoch je však nutné ich chirurgicky odstrániť.

ZDRAVOTNÝ STAV ZVIERAT JE VIDIEŤ NA KOŽI

Kožu a srsť psa a mačky môžeme považovať za indikátor ich celkového zdravotného stavu. Aké zmeny môžu nastať na koži:
strata lesku srsti,
nadmerné vypadávanie chĺpov,
zvýšená tvorba mazu,
tvorba lupín.
Tieto príznaky môžu znamenať alergiu, bakteriálne, parazitárne alebo pliesňové infekcie, niekedy aj hormonálnu poruchu.

Alergia

Alergény môžeme rozdeliť do niekoľko skupín:
alergény inhalačné: peľ, prach, pliesne...,
alergény kontaktné: na podložku, na rôzne látky, ktoré reagujú priamo s kožou,
alergény na potraviny: žito, pšenica, sója, mäso, kravské mlieko...
Veľmi častá alergia sa objavuje na pokusanie blchami.
Prvé príznaky alergickej reakcie sú olizovanie sa, škrabanie, kusanie alebo trenie kože. To môže viesť až k infekcii kože a vzniku charakteristických zčervenalých opuchov alebo pluzgierikov.
Je dôležite si uvedomiť, že určiť presne konktrétny vyvolávajúci alergén je veľmi obtiažne.
Za pomoci veterinárneho lekára však môžu byť tieto alergie úspešne kontrolované a ich prejavy zmiernené.

Bakteriálna infekcia

Bakteriálna infekcia je všeobecným kožným problémom. Zvyčajne však ide o druhotnú infekciu k pôvodnému primárnemu afektu, ako je napr. alergia, parazitárna invazia alebo hormonálna porucha.
Na liečbu bakteriálnych infekcií sa väčšinou používajú antibiotiká, buď celkové alebo lokálne (masti, pudre, roztoky, emulzie...). Antibiotickú liečbu je vhodné doplniť kúpeľmi v šampónoch s antibakteriálnym účinkom. Pre presnejšiu a cielenú terapiu sa odoberajú vzorky na kultiváciu baktérií, ich diagnostiku a citlivosť k antibiotikám. Ak je to nevyhnutné, musí sa postihnuté miesto poriadne dezinfikovať a prevedie sa lokálna terapia, ktorá zmierni zápal a svrbenie.

Pliesne

Tieto infekcie majú často podobné príznaky ako iné kožné ochorenia (miesta so suchou kožou, tvorba lupín, strata srsti...). Pri podozrení na tieto pliesne sa stanovuje diagnóza mikroskopickým vyšetrením srsti z postihnutého miesta. Pliesne sa liečia buď lokálne (maste, šampóny...), alebo celkovo pomocou tabliet. Je však potrebné počítať s dlhodobou liečbou. Pri manipulácii s chorým zvieraťom musíme dbať na zvýšenú hygienu, pretože mnohé z týchto pliesní sú prenostné na človeka.

Vonkajšie parazity – ektoparazity

Ide hlavne o blchy, kliešte, srabovce a vši. Ešte zložitejšia situácia nastáva, ak sa pridruží i alergická reakcia na pokúsanie týmito parazitmi. V súčasnosti je k dispozícií veľké množstvo prípravkov, ako na lokálne, tak i na celkové ošetrenie postihnutého pacienta. Vždy sa však musí dezinfikovať aj prostredie, v ktorom sa postihnuté zviera pohybuje.

Hormonálne poruchy

Hormonálna porucha sa prejavujú práve kožnými problémami. Nevyrovnanosť tvorby hormónov sa najčastejšie prejavuje stratou srsti bez prítomnosti svrbenia, častá je zvýšená pigmentácia a zmeny v štruktúre kože. V týchto prípadoch je vždy dôležité, aby sa previedlo komplexné vyšetrenie. Jedná sa o funkčné poruchy štítnej žľazy, nadobličiek, hypofýzy, pohlavných žliaz...

Diagnostika a terapia

Kľúčom k prevencii kožných ochorení psov a mačiek je včasná a spoľahlivá diagnostika a správna terapia. Veľa ochorení kože sa musí systematicky liečiť dlhšiu dobu. Dôležitú úlohu tu zohrávajú medikované šampóny. Je treba si uvedomiť, že pri ich použití je nutné dodržiavať niektoré zásady:
nanášať prípravok na celý povrch zvieracieho tela,nechať ho dostatočne pôsobiť (zvyčajne 5-10 minút), prevádzame jemnú masáž najpostihnutejšej časti kože, dôkladne to osprchujeme čistou vodou a zmyjeme všetky zbytky šampónu, aby po zaschnutí nedochádzalo k prípadnému dráždeniu pokožky, frekvencia aplikácie šampónu by mala byť na začiatku liečby raz za 2-7 týždňov. Akonáhle sa koža ukľudní, interval sa postupne predlžuje na 1 krát týždenne až 1 krát mesačne.

Pes a mačka, podobne ako človek, majú behom svojho života 2 druhy chrupu – mliečny a trvalý. Pes i mačka vymieňajú mliečné zuby za trvalé približne od 3 do 6-7 mesiacov. U malých plemien dochádza často pri výmene zubov k zadržaniu mliečných zubov. Vedie to k tomu, že vedľa už vyvinutého mliečného zubu vyrastá zub trvalý. Tento stav zvyšuje riziko vzniku a rozvoja zubného kameňa a dráždením ďasien a lôžka zubu vzniká riziko nesprávneho rastu trvalého zubu. V tomto prípade je nevyhnutná extrakcia mliečného zubu, ktorá sa prevádza približne v 8-9 mesiacoch, niekedy aj skôr.

Periodontálne ochorenie

Termín periodontálne ochorenie popisuje rad plakom (slizovitý povrch) spôsobených zápalových reakcií, ktoré sú spojené s bolesťou v ústnej dutine, zápachom z úst, stratou zubov a potenciálnym ochorením inde v tele.

Prvá fáza – gingivitída
Gingivitída, alebo zápal ďasien, je spôsobené akumuláciou plaku na zuboch v mieste okraja ďasien. Plak je eventuálne premenený na kameň pomocou procesu kalcifikácie (zvápnenia). V tomto štádiu je ochorenie vratné a ešte liečiteľné. Postihnutý zub sa dá ešte zachrániť, ak sú kumulovaný plak a zubný kameň odstránené.

Druhá fáza - periodontitída
Ak nie je kumulácia plaku a kameňa redukovaná alebo jej nieje zabránené, ochorenie sa môže vystupňovať do nevratného štádia – periodontitídy. V tomto štádiu dochádza k deštrukcii podporných tkanív a ku strate zubov. Periodontitída je plne vyvinutý stav ochorenia, pri ktorom sú ďasná aj okolité tkanivá nenávratne zničené. V tejto fáze je už nutná liečba ústnej dutiny a celého organizmu. Extrakcia (vytrhnutie) postihnutých zubov je často jediným možným riešením.

Prevencia

Kontrola zubov a ústnej dutiny by mala byť prevádzaná veterinárom minimálne raz ročne, optimálne je to spojiť s prehliadkou pri vakcinácii. Preukázalo sa, že žuvanie abrazívneho krmiva je prospešné pre periodentálne zdravie, lebo mechanické vlastnosti takéhoto krmiva môžu odstraňovať baktérie a plak z povrchu zubov. Predkladanie špeciálnych funkčných maškŕt určených na čistenie zubov zvierat je ďalšou možnosťou ako vykonávať účinnú domácu starostlivosť. Najúčinnejšou metódou je každodenné čistenie zubov kefkou.

Kedy je treba priviesť psa alebo mačku k veterinárovi:

Ak nemajú chuť do jedla – hlavne na tvrdú stravu, ak veľmi slinia a cítite zápach z ich ústnej dutiny, ak sú ďasná červené, alebo citlivé na dotyk, ak objavíte na ich zuboch zubný kameň.

Vzniknutý zubný kameň je potrebné pravidelne odstraňovať. K tomuto účelu je najvhodnejší ultrazvuk.
Zákrok sa vykonáva ambulantne, v anestéze.

Ruja sa u feny tiež nazýva háranie, u mačky mraučanie. Mačka a kocúr sú pohlavne zrelí už v 6 mesiacoch. Rujový cyklus u mačky trvá vždy niekoľko dní a opakuje sa v troch - až štvortýždenných intervaloch. Mačka má v jednom roku priemerne dva vrhy mačiatok. Kocúr je schopný plodiť potomstvo po celý rok. V období ruje menia mačky svoje správanie: sú nekľudné, túlajú sa, váľajú sa po zemi, schovávajú sa alebo naopak vynucujú si zvýšenú pozornosť. Medzi najviac nepríjemné prejavy patria ich hlasné a dlhotrvajúce mraučanie, ktoré často pripomína plač dieťaťa.

Pes a fena docieľujú schopnosť sa rozmnožovať v 6 - 9 mesiacov. Fena máva rujový cyklus približne dvakrát ročne. Ruja feny trvá asi tri až štyri týždne. Vlastné štádium ovulácie, kedy je fena oplodneniaschopná, je rôzne dlhé, optimum je najčastejšie medzi 9. a 13. dňom od začiatku rujového cyklu. Plodné obdobie je však velmi individuálne a môže byť aj omnoho dlhšie. Zmeny v chovaní feny v tomto období: sú popudivé, nepokojné, chce sa im často močiť, intenzívne sa čistia, majú zvýšenú chuť k žraniu, utekajú a znižuje sa ich poslušnosť. Vyhľadávajú psov a v období ovulácie sú aktívne zvoľné k páreniu.

MOŽNOSTI ZABRÁNENIA RUJE
Medikamentózna– pomocou tabletiek alebo injekcií, dôjde k dočastnému oddialeniu ruje. Jednoznačne sa to nedoporučuje ako dlhodobé riešenie, pretože riziká spojené s týmito aplikáciami su príliš vysoké, medzi najčastejšie komplikácie patria: predĺženie nástupu ďalšej ruje, prípadne ruja už nemusí nikdy nastúpiť, zvýšené riziko vzniku zápalu maternice, utlmenie až zástava tvorby krviniek v kostnej dreni... Chirurgický zákrok - znamená odstránenie vnútorných pohlavných orgánov, a tým aj trvalú neplodnosť.

Kastrácia fen a mačiek - Ovariohysterektómia
Chirurgickým zákrokom sa odstránia vaječníky, vajcovody a maternica, zákrok sa doporučuje vykonať v prvom roku života, po prvej ruji. Po kastrácii odpadáva množstvo chorôb pohlavného aparátu samíc (zápal maternice, nádory vaječníkov a maternice...), odpadáva obdobie tzv. falošnej gravidity a s tým spojená zvýšená tvorba mlieka a psychické poruchy (hľadanie šteniat, tvorba hviezda, nosenie hračiek ...), po kastrácii fen v prvom roku života sa výrazne redukuje možnosť vzniku rakoviny mliečnej žľazy v neskoršom veku, zákrok sa prevádza v narkóze a pooperačná starostlivosť pre chovateľov nieje náročná.

Kastrácia psov a kocúrov - Orchiektómia Chirurgickým zákrokom sa odstránia semenníky, prisemenníky a časť semenovodu, zákrok sa doporučuje vykonať až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, t.j. obvykle od 6 do 12 mesiacov, po kastrácii sa odstránia nežiadúce prejavy samcov ako túlanie sa a vyhľadávanie fen alebo mačiek v ruji. Obmedzí sa značkovanie teritória ako lákadla pre samičie pohlavie a tiež sa upraví typický samčí zápach moču. Všeobecne sú kľudnejší a radšej využívajú domáce prostredie, zákrok sa prevádza v narkóze a pooperačná starostlivosť pre chovateľov tiež nie je náročná.

ČLOVEK, POMÔŽ MI !

Hraví, zvedaví, neposední a občas neposlušní - takí sú naši psí a mačací maznáčikovia. Pes sa aj napriek vašim varovným výkrikom vrhne doprostred rušnej križovatky, keď na druhej strane zacíti fenku, ktorá má obdobie na párenie. Mačka aj napriek vašim opakovaným pokusom o dobrú výchovu poobhrýza jedovatý ibiš. A to je zle ! V krízovej situacii môže ich život závisieť od vašej duchaprítomnosti a znalostí o prvej pomoci.
Najčastejšie úrazy mačiek:
pád z výšky, otrava, obarenie, cudzie teleso v krku, šok sprevádzajúci poranenie, topenie sa.
Najčastejšie úrazy psov:
stretnutie sa s motorovým vozidlom, pohryzenie iným psom, cudzie teleso v krku, otrava, zásah elektrickým prúdom, šok sprevádzajúci poranenie ako krvácanie, poruchy dýchania, otravy, popáleniny, zlomeniny.

Tepnové krvácanie

Najdôležitejšou úlohou prvej pomoci pri vážnom úraze je zastaviť krvácanie, a to najmä z tepny. Spoznáte ho tak, že krv vytekajúca z rany je bledočervená a strieka, pulzuje. Spomeňte si na zásady prvej pomoci u ľudí a pripravte poranenému zvieraťu škrtidlo – z vodítka, kravaty alebo opasku. Ak použijete pri príprave improvizovaného škrtidla kus polienka, uzol sa vám bude lepšie doťahovať. Navyše budete môcť v pravidelných intervaloch škrtidlo povoľovať, aby kompresia nenarobila viac škody ako osohu. Ani mačky ani psi nemajú na končatinách dostatok svaloviny, škrtidlo tak pritlačí cievu priamo o kosť. Intervaly, v ktorých je dobré škrtidlo mierne povoľovať, sú 15 – 20 minút. V prípade úrazu pri stretnutí sa s motorovým vozidlom je dôležité neprepadnúť panike a zabrániť ďalšiemu poraneniu psa a človeka. Musíte mať na pamäti, že vozovka nie je miesto vhodné na poskytnutie prvej pomoci.

Poruchy dýchania

Druhou úlohou pri vážnom poranení je zistiť, či zviera dýcha. Pokial nie, opatrne ho položte do stabilizovanej polohy, to znamená na pravý bok a hlavu natiahnite dopredu. Vytiahnite zvieraťu jazyk, aby ste uvoľnili dýchacie cesty. V prípade, že hmatom alebo priložením ucha na hrudník zvieraťa nezistíte srdcovú činnosť, môžete mu masírovať srdce tým, že pravidelne stláčate hrudník 15 až 20-krát za minútu. Môže sa stať, že poruchu dýchania zapričínilo vdýchnutie cudzieho telesa. Potom sa pokúste predmet vytiahnuť, ak máte v danej situácii len holé ruky, použite ich. Myslite ale na to, že aj váš vlastný a slušne vychovaný pes vás môže v takej chvíli pohrýzť. Je to obranný reflex, ktorému sa nedá zabrániť. Našťastie majú psi aj pomerne silný dáviaci reflex, takže cudzie teleso z krku často sami vyvrátia.

Otrava

Psi a mačky môžu občas ochutnať niečo, čo im škodí. Následky sú často veľmi vážne, až tragické. Mačka napríklad veľmi rada obhrýza domáce kvety, takže ak máte doma difenbachiu, brečtan, ibiš, oleander alebo vianočnú hviezdu, pozor na ne! Pre mačku je jedovatá aj voda z misky pod kvetináčom. Aj vonku môže mačka, ktorá si chce vyčistiť žalúdok, obhrýzať kadečo jedovaté – lupinu, hrachor, ostrôžku. Psom zase chutí návnada na slimákov, nemrznúca zmes unikajúca z vášho auta či jedom otrávené krysy. Pozor na voľne položené lieky napríklad antidepresíva alebo sedatíva – aj tie môžu byť pre psov nebezpečné. Látok a rastlín, ktoré ohrozujú vaše zvieratko, je ohromné množstvo. Ak už nezabránite ich konzumácií, snažte sa aspoň, aby zviera jed vydávilo. Do krku mu nalejte horčicu zmiešanú s vodou, mydlovú vodu alebo dvojpercentný peroxid vodíka rozriedený v pomere jedna lyžica peroxidu a tri lyžice vody.
POZOR! – prst do krku na zvieratá nezaberá, postup s vracaním môžete však využiť iba v prípade, že viete čo, a najmä kedy zviera zhltlo. Dávenie má zmysel dvadsať až tridsať minút potom.
Príznaky otravy môžu byť rôzne podľa typu a množstva jedu. Patria sem malátnosť, únava, vracanie, hnačka, krvácanie z ďasien a z ňufáka, triaška, kŕče a následná kóma. Ak sa u vášho zvieraťa prejaví akýkoľvek z uvedených príznakov, prípadne ich kombinácia, urýchlene vyhľadajte veterinára. Pokiaľ sa vám podarí zistiť, čo váš miláčik vlastne skonzumoval, prineste do ordinácie vzorku, aj keby to mal byť iba list z obhryzenej rastliny.

Obarenie a popálenie

Úrazy obarením a popálením najčastejšie končia len poškodením kože. Prvá pomoc je rovnaká ako u ľudí: snažiť sa obarené miesto čo najviac schladiť, sterilne zabaliť aby nedošlo ku kontaminácií, a rýchlo k veterinárovi, aby posúdil rozsah poškodenia.

Úraz elektrickým prúdom

Ten sa často prihodí šteniatkam, ktoré majú tendenciu všetko preskúmať a ochutnať. Pri pohryzení kábla elektrického vedenia si zviera môže popáliť jazyk. Našťastie sú tieto úrazy väčšinou ľahké. Ako prvú pomoc by som jednoznačne doporučil dostať zviera čo najrýchlejšie z dosahu elektrického prúdu. Môžete použiť akýkoľvek nevodivý predmet. Ak je to možné vypnite prúd. Následky nebývajú vážne, ale zviera môže upadnúť do bezvedomia. Uložte ho do stabilizovanej polohy, uvoľnite dýchacie cesty a postupujte rovnako ako v prípade akejkoľvek inej poruchy dýchania – zviera položte na pravý bok, vytiahnite jazyk, natiahnite hlavu dopredu, hmatom alebo priložením ucha na hrudník zistite srdcovú činnosť, ak je zastavená pravidelne stláčajte hrudník 15 – 20 krát za minútu a kontaktujte veterinára.

Úpal

V letnom období hrozí zvieratám, najmä psom, ktorí často cestujú so svojími majiteľmi v aute, prehriatie. Bohužial nie je výnimkou, že zvieratá čakajú v rozžeravených kabinách áut. V prípade krátkonosých plemien, ako sú napríklad buldog, buldoček, bostonský terier, nastáva prehriatie veľmi rýchlo. Pes nemá potné žlazy, takže všetko teplo musí vydať dýchaním a odparením vody z vyplazeného jazyka. Zviera, ktoré je na pokraji kolapsu z prehriatia, silno dýcha, sliní a zamdlieva . Onedlho sa môže zrútiť. Pre okoloidúceho je jediný spôsob ako zviera zachrániť rozbiť okienko auta. Prvá pomoc pozostáva z podávania tekutín, polievania psa vlažnou a postupne stále chladnejšou vodou.Môžete ho taktiež prikryť mokrým uterákom.

Zviera sa topí

Môže sa stať, že vaša mačka spadne do vody a nebude mať dosť síl na to, aby sa sama dostala včas von. Vytiahnite ju z vody a dosucha utrite. Ak je zviera bezvládne, uchopte ho za zadné nohy a podržte hlavou dolu, aby z pľúc vytiekla voda. Keď nepomôže ani to, držte ho za zadné nohy a rýchlo s ním otáčajte dokola. Odstredivou silou sa odstráni zábrana v dýchacich cestách. Ak sa to nepodarí, môžete sa pokúsiť o umelé dýchanie : vezmite do úst celú tlamu mačky a plynulo tri sekundy vdychujte. Potom dve sekundy počkajte a celý postup zopakujte.

Zlomeniny

Mačky pomerne často padajú z výšok. Medzi následky pádu patria zlomeniny končatín. Prvá pomoc je velmi podobná tej, ktorú poznáte z bežných kurzov prvej pomoci. V prípade zlomeniny jednoduchej, kedy nie je porušená koža, si zadovážte improvizovanú dlahu a poranenú končatinu fixujte tak, aby dlaha viedla cez dva kĺby – nad a pod zlomeninou. Ak ide o zlomeninu otvorenú, zastavte krvácanie, „ ranu nezasypávajte nijakým práškom“, snáď iba ostrihajte srsť a urýchlene vyhľadajte odbornú pomoc. Toto pravidlo platí pri otvorených ranách všeobecne. I v prípade malého poranenia sa môže odtrhnúť pokožka a ak sa doň dostane infekcia, musí sa odstrániť veľký kus kože. Veľmi často je následkom pádu aj zlomenina tvrdého podnebia v dutine ústnej a šok.

Poúrazový šok

V mnohých prípadoch šok komplikuje stav zvieraťa, ktoré utrpelo úraz. Šok nemá nijaké výrazné prvotné príznaky, ktoré by boli pre laika jasne zretelné, avšak znamená velmi závažný problém. Aj preto ja dôležité vždy, keď sa zviera zraní, urýchlene vyhľadať pomoc veterinára, ktorý okrem iného zistí, v akom štádiu šoku sa zviera nachádza a začne náležitú liečbu.

Lekárnička

Každý majiteľ zvieratka by mal mať poruke „zvieraciu" lekárničku, a to najmä vtedy, keď svojho miláčika vezie na dovolenku.
Takáto lekárnička by mala obsahovať:
dostatok obväzov,
nožnice so zaoblenou (!) špičkou, aby nedošlo k ďaľšiemu poraneniu zvieraťa,
škrtidlo, čokoľvek na zhotovenie provizorného náhubku (zviera v šoku hryzie, preto je dobré mu zaviazať tlamu),
náplaste,
dezinfekčný roztok (peroxid alebo moderné neštipľavé prípravky na báze jódu),
kamencovú tyčinku na zastavenie kapilárneho krvácania,
pinzetu,
teplomer,
klieštiky