ODČERVENIE

Výskyt črevných parazitov – hlístov a pásomníc je u psov a mačiek veľmi častý. Ohrozenou skupinou sú psi, ktorí sa zhromažďujú na malom priestore (napr. psi venčené na sídliskách), kde dochádza k silnému premoreniu prostredia. Bežne sa vyskytujú škrkavky a pásomnice. U psov sa najčastejšie vyskytuje škrkavka TOXOCARA CANIS, je to hlísta pripominajúca tvar slíža až špagety. K nakazeniu dochádza požratím výkalov paratenických hostiteľov, čo sú hlodavce, vtáky, u ktorých sa nachádzajú vajíčka parazita. Gravidná sučka môže nakaziť larvami vyvíjajúci sa plod cez placentu a šteniatka zas cez mlieko. Tento parazit je prenosný aj na človeka, teda jeho larva, kedy hovoríme o tzv. SYNDRÓME LARVY MIGRANS. Larva z čreva preniká cez krvný obeh do vnútorných orgánov ako pečeň, pľúca, oka, kde môže spôsobiť ochorenie.
Ďalším nebezpečným parazitom je parazit ANCYLOSTOMA. Psi sa môžu nakaziť buď požratím potravy alebo cez kožu a mláďatká od gravidnej matky cez placentu a mlieko. Je tiež prenosný na človeka, u ktorého vyvoláva kožné ochorenia. Parazitom TRICHURIS sa psi môžu nakaziť požratím vajíčok s larvami, ktoré sa v tráviacom trakte uvoľňujú do slepého a hrubého čreva. Taktiež je prenosný na človeka.
DIPILIDIUM CANINUM je pásomnica, ktorej výskyt sa viaže na prítomnosť ektoparazitov (hlavne bĺch - tie sú prenoscami larvy pásomnice). K nakazeniu dochádza požratím kapsúl s vajíčkami a larvami. Známe sú aj infekcie na človeka, najmä detí, spôsobené náhodným prehltnutím nakazených lariev bĺch pri hre so psami a mačkami.


Toxoplazma

V humánnej medicíne je obávaná TOXOPLAZMA GONDÍ, ktorá si vyžaduje bližšie vysvetlenie. Toto ochorenie je prenosné na človeka. Konečným hostiteľom tejto toxoplazmy je mačka, medzihostiteľmi sú ostatné teplokrvné zvieratá a človek.
Jednoznačne najbežnejšou cestou k získaniu infekcie je kontakt so surovým mäsom hospodárskych zvierat. Niekedy stačí použiť neumytý nôž na surové aj hotové jedlá. Od mačky je možné sa nakaziť zárodkami, ktoré sa nazývajú oocysty, a sú vylučované trusom. Vylučované oocysty sa stávajú infekčnými až vtedy, keď su vystavené pôsobeniu vzdušného kyslíka minimálne 3 dní. Skôr ochorenie vyvolať nemôžu, pretože niesú schopné ďalšieho vývoja.Väčšina inak zdravých mačiek oocysty vylučuje len raz v živote po dobu 1-3 týždňov. Potom sa u nich vyvinie dostatočná imunita, ktorá bráni k opätovnému nakazeniu. Bežne sa to u mačky stáva už v prvom roku života. Záverom je potrebné podotknúť, že toxoplazmou sa od mačky môžeme nakaziť len veľmi zriedka a to kontaktom s predmetmi znečistenými trusom mačky, ktorá vylučuje oocysty. Ako je to uvedené vyššie, deje sa to len 1-3 týždne v živote mačky.

 

Doporučený odčervovací program

Je potrebné zdôrazniť, že ani vajíčka ani články pásomníc sa nevylučujú pravidelne. Nemusíme ich teda nájsť v každej vzorke trusu. Preto doporučujeme nechať vyšetriť zmes vzoriek trusu odobratého v priebehu 3-5 dní, ktorá sa musí skladovať v chlade.
Vzhľadom k tomu, že záchytnosť škrkaviek a pásomníc nieje stopercentná, doporučujeme prevádzať odčervenie preventívne podľa nasledujúceho programu:


Odčervenie Vek šteniatka Spektrum účinku odčervovacieho lieku
1. 2 týždne proti škrkavkám
2. 4 týždne proti škrkavkám
3. 6 týždne proti škrkavkám
4. 8 týždňov proti škrkavkám a pásomniciam
5. 12 týždňov proti škrkavkám a pásomniciam
6. 6 mesiacov proti škrkavkám a pásomniciam

Dospelého psa odporúčame odčervovať 3 - 4 x ročne kombinovaným prípravkom proti škrkavkám a pásomniciam. Ak prichádza pes alebo mačka do kontaktu s deťmi alebo s tehotnými ženami, je vhodné odčervovať raz za 2 - 3 mesiace. Na rozdiel od vakcinácie, žiadne odčervenie nechráni pred reinváziou parazitov. Tá môže nastať po veľmi krátkej dobe, niekedy už behom 1 týždňa.
Cieľom odčervenia je zlikvidovať aktuálne prítomné parazity, alebo prinajmenšom zabrániť ich premnoženiu a dostať tak ich stav pod kontrolu.